Každý výtvarný umelec sa snaží dopracovať k svojmu vlastnému umeleckému štýlu. Pre umelca to teda znamená veľa rokov hľadania, mnoho dní strávených s paletou a štetcom v ruke, často v prírode za vetra, či pálivého slnka.
Štýly maľby sa najviac vyvíjali na prelome 19. a 20. storočia. V zásade ide o umelecké štýly od najrealistickejšieho po najmenej realistický. Je prirodzené, že každý umelecký maliar sa snaží vyvinúť svoj vlastný identický štýl.
Realizmus je umelecký štýl, ktorý väčšina ľudí považuje za skutočné umenie. Myslím, že je to pochopiteľné, keďže tento štýl nám skutočnosť najviac približuje. Klasickým príkladom realizmu je ,,Mona Lisa“ od Leonarda da Vinci.
V roku 1880 sa v Európe objavil impresionizmus, ktorého najznámejšími predstaviteľmi sú Claude Monet a Vincent van Gogh. Detail realizmu vystriedala akási ilúzia s gestom. Zatiaľ ešte vieme, na čo sa pozeráme 🙂
Expresionizmus sa začal objavovať v galériách na prelome 20. storočia. Umelci začali znázorňovať na plátne svoje pocity.
V prvom desaťročí 20. storočia sa rozvinula v Európe a Amerike abstrakcia. Tvary už nevyzerajú ani trochu reálne, ale niet pochýb o tom, čo to je. Akoby sa umelec preniesol do krajiny ,,za zrkadlom“ a svoj sen zviditeľnil na plátne.
Z abstrakcie sa vyvinul abstraktný expresionizmus, ktorý sa realizmu aktívne vyhýbal. Kvapková maľba môže vyzerať teda ako obrovský neporiadok na plátne.
Na abstraktný expresionizmus reagoval fotorealizmus, ktorý sa zdá byť reálnejší, než realita sama, kde sa nevynechal najmenší detail.
Osobne rešpektujem a obdivujem všetky formy umeleckých obrazových smerov, no snažím sa vyhnúť estetickým prejavom, ktoré nadiktovali rôzne vývojové umelecké prúdy.
Mojím hlavným usmerňovateľom v hľadaní a vývoji môjho vlastného umeleckého štýlu je príroda, ktorá jediná mi diktuje svojím svetlom a farbami, tak ako ju stvoril najväčší umelec medzi umelcami.
Zuzaka.