Obraz kvetu je pre mňa viac než len farebná krása na plátne. Je to tichý rozhovor duše s Tvorcom. Kvety sú nežným jazykom, ktorým k nám prehovára príroda – a cez ňu samotný Boh.
Prečo ma teda fascinuje práve kvetinová téma? Možno preto, že v každom kvete sa skrýva príbeh, ktorý chce byť rozpovedaný. A možno aj preto, že maľovať napríklad buldozér, by nebolo až také poetické.
Kvety ako symboly duše
V dejinách umenia aj v kresťanskej tradícii nesú kvety hlboký symbolický význam:
- Ľalia – čistota, nevinnosť, Božia prítomnosť. Často spájaná s Pannou Máriou. Elegantná ako dáma z románu.
- Fialka – pokora, tichosť, nežnosť. Malý kvietok, ktorý sa skrýva v tieni, ale vonia celým srdcom. Presne ako teta, čo pečie tie najlepšie koláče a nikdy sa neukazuje na fotkách.
- Slnečnica – hľadanie svetla, duchovný rast. Vždy obrátená k Slnku ako duša k Bohu. Alebo ako ja k najbližšiemu zdroju čokolády.
- Nezábudka – vernosť, spomienka, krehkosť duše. Ako tiché „nezabudni na to, čo je dôležité.“ A zároveň ako výzva – nezabudni vypnúť rúru!
- Mak – citlivosť, spánok, ale aj obeta a krása pominuteľného. Červený mak pripomína krv a odvahu, ale zároveň aj snivosť duše. A navyše je to jediný kvet, ktorý vyzerá nádherne, aj keď ho niekto nedopatrením presuší v knihe.
- Iris (kosatec) – v kresťanskej symbolike znamená nádej a znovuzrodenie, ale aj posolstvo – jeho meno pochádza z mena bohyne dúhy, spojenia medzi nebom a zemou. V skratke – taký kvietok s Wi-Fi na nebo.
- Pivónia – kráľovná jari. Symbol bohatstva, ženskej sily, hojnosti a súcitu. V Číne je považovaná za kvet lásky a šľachetnosti. U nás za kvet, ktorý vám mamina vždy odtrhne len po dlhom pohľade a povzdychu.
- Kvietky z lúky – sloboda, hravosť, prirodzenosť. Tichá oslava každodenného zázraku. A niekedy aj každodenného boja so senou nádchou.
Farby kvetov ako reč emócií
Ako maliarka vnímam, že farby kvetov hovoria vlastným jazykom.
- Teplé tóny (červená, oranžová, ružová) – vášeň, radosť, život. Ale aj istota, že vám pri maľovaní zamoria paletu úplne všetky.
- Jemné pastelové farby – pokoj, jemnosť, neha. Také tie, čo pôsobia ako objatie bez slov.
- Biela a modrá – ticho, nebo, duchovno. A keď sa zmiešajú? Máme začiatok romantickej búrky.
- Zelená – uzdravenie a harmónia. Alebo: „Netrhaj to, veď je to liečivá rastlina!“
Ruža – srdce mojej palety
Ruža je pre mňa kvetom, ktorý najčastejšie volím nie preto, že je najznámejší, ale preto, že je najvrstvenejší. V jednej jedinej ruži sa môže skrývať jemnosť aj sila, láska aj ticho, bohatstvo aj pokora.
Maľovať ružu je pre mňa ako dotknúť sa neviditeľného sveta citov – bez slov, bez hluku, len srdcom. A niekedy aj s utretým nosom, keď sa nechám príliš dojať.
Ružová ruža – nežnosť, súcit, láskavé prijatie
Ružová farba je pre mňa ako pohladenie. Jej posolstvo hovorí: „Vidím ťa. Prijímam ťa. Si milovaný/á.“ Nie je okázalá ako červená, ani odťažito čistá ako biela – je čistou formou lásky, ktorá nevyžaduje nič späť. Ako keď vám niekto navarí polievku len tak.
Červená ruža – hlboká láska, odvaha, obeta
Symbolizuje lásku, ktorá je silná a vášnivá. Ale pre mňa zároveň aj obetujúcu sa lásku – tú, ktorá bolí aj uzdravuje. A niekedy aj pichne, ak zabudnete na tie tŕne.
Biela ruža – čistota, pokoj, duchovná vznešenosť
Znie ako modlitba. Jemná, takmer neviditeľná. Je to ruža anjelov. Alebo veľmi decentných svadieb.
Žltá ruža – priateľstvo, vďačnosť, slnečný pozdrav
Zároveň ale môže symbolizovať nádej, ktorú darujeme druhým, keď prechádzajú tmavším obdobím. Ako keď niekomu donesiete koláč. Ale žltý.
Fialová ruža – mystérium, duchovná láska, fascinácia
Nie je častá – a preto pôsobí ako tajný list medzi dušami. Pôsobí ako pohľad do neba, ktorý trvá len sekundu, ale zmení celý deň. Alebo ako moment, keď vám v obchode pustia vašu obľúbenú pieseň.
Maľovanie kvetov ako modlitba
Keď maľujem kvety, nestvárňujem len prírodu – snažím sa zachytiť jej vnútorný význam. Kvet vnímam ako živý dôkaz, že svet je stvorený s láskou a zámerom.
Aj vtedy, keď zvädne, zanecháva niečo nežné – ako spomienku na krásu, ktorá bola darom.
A tak každý môj kvet je istým spôsobom modlitbou. Nie hlasnou, ale takou, ktorá zostáva visieť vo vzduchu, kým ju niekto v tichu nezachytí. Alebo kým sa nespýta: „A kde si kúpila ten rám?“
Pozvanie pre teba
Možno aj ty máš kvet, ktorý ti niečo pripomína – človeka, obdobie života, spomienku.
V mojich obrazoch sa snažím vytvárať priestor, kde sa krása stretáva s pokojom. Možno práve tam nájdeš kúsok seba – alebo niečo, čo ti v srdci dávno kvitlo, len si na to zabudol. Stačí kliknúť TU
Som len štetcom v Božích rukách. A kvety, ktoré maľujem, sú ako odkazy napísané svetlom.
Nech ich krása prehovorí aj k tebe. A nech ťa aspoň jeden z nich rozosmeje.
Tvoja
Zuzaka
