Sú ľudia, ktorí umenie milujú a sú ľudia, ktorí sú od umenia odpojení, nedokážu ho vnímať.
Jedným z hlavných problémov tejto skutočnosti je aj fakt, že umenie sa prakticky vyrába, a to každodenne vo veľkých množstvách, čo znamená, že spotrebiteľ nemôže vnímať umenie až natoľko, aby ho miloval.
Iné je samozrejme vidieť umenie v mobile a iné pozerať sa naň v galériách.
Podľa umeleckých kritikov, návštevníci galérie trávia pozeraním sa na umelecké dielo len asi 15 až 30 sekúnd, čo je menej času, ako zvykneme tráviť prezeraním si internetovej stránky.
V dnešnom uponáhľanom svete je prirodzené, že je pre nás veľmi ťažké sústrediť sa.
Po takých novodobých trendoch, ako je pomalé jedenie, pomalé čítanie, prišiel rad aj na umenie – Slow Art .
Hlavným dôvodom vzniku tohto hnutia je skutočnosť, že pri pozeraní sa na desiatky umeleckých diel sa ľudia prirodzene ponáhľajú a pritom si ani neuvedomujú, že pri tom ponáhľaní v skutočnosti vlastne ,,nič nevidia“, čo určite nie je cieľom samotného umenia.
Aby sme obraz naozaj aj ,,videli“, potrebujeme na to dostatočný časový priestor, kedy vnímame nielen očami, ale aj srdcom.
Potrebujeme k tomu čo možno najmenej hlučný priestor v galérii, alebo múzeu, v ktorom sa dá vnímať, okrem štítku na obraze, aj samotná podstata umeleckého diela. A práve hnutie Slow Art – Pomalé umenie, chce pomôcť divákovi kontemplovať umenie a vžiť sa do zmyslového zážitku ako do meditácie.
Čím viac sa na obraz pozeráme, tým viac sa dostávame do jeho hĺbky a tým viac vidíme.
Ak tomu venujeme dostatočný čas, objavíme veci tajuplné, ktoré nás nielen zaujmú, ale vyvolajú v nás aj rôzne otázky o tom, na čo asi myslel umelec, keď obraz maľoval.
Som si istá, že na jedno umelecké dielo by sme sa mohli pozerať aj celý život a stále by sme na ňom našli niečo nové.
Spomalenie nám totiž pomáha vidieť umenie novým spôsobom, ktorý vedie až k akejsi expanzii, ktorá exploduje v nás!
Tento mimoriadny zážitok nám otvára okná a dvere do nášho srdca, v ktorom môžeme objaviť niečo pre nás nepoznané doposiaľ. Každopádne ide o obohacujúci zážitok pre každého z nás.
Teda, ak chceme v umení naozaj vidieť viac, nevyhnutne sa musíme zastaviť a sústrediť sa.
Ako dlho by sme sa teda mali na umelecké dielo pozerať ?
Podľa Phila Terryho, zakladateľa Slow Art Day, už päť minút sústredenia sa na obraz, môže byť pre nás transformačným zážitkom. NIekedy však nejde ani tak o čas, ako o prostredie okolo nás a v nás.
Keď totiž stojíme osamote pred umeleckým dielom, máme tendenciu cítiť sa osamelo a cítime potrebu sa o svoj vnútorný zážitok podeliť. A to je už výzva pre samotné galérie a múzeá, stálo by to za to na tom popracovať.
V niektorých krajinách sú dnes už galérie a múzeá, kde ľudia môžu chodiť so svojimi spacákmi a stráviť s umením dostatočne dlhý čas. V našich podmienkach však to až také jednoduché nie je, ale stačilo by možno vystavovať umenie viac v kaviarňach.
V dnešných časoch neistoty, by mohlo byť Pomalé umenie, upokojujúcim dobrom pre mnohých z nás.
Zdroj: https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-47699001
